Jedno z najkrajších miest v regióne Volga dnes čoraz viac láka turistov. To je zásluha najkrajších výhľadov na mesto, ako aj historického architektonického dedičstva. Ale v Samare sú aj mystické miesta, ktoré sa určite oplatí vidieť.
Počas pobytu v Samare nemožno navštíviť jeho nábrežie. Ak pôjdete ulicami, ktoré sú čoraz strmšie smerom k rieke, nevyhnutne sa ocitnete na širokej Volge. Nábrežie Samary je jedným z najpohodlnejších a najdlhších zo všetkých pobrežných miest v Rusku. Jeho dĺžka je asi 7 kilometrov. Existuje veľa vonkajších športových komplexov a kaviarní, ako aj piesočné pláže, na ktorých je dobré sa na vrchole leta opaľovať.
V pešej vzdialenosti od nábrežia sa nachádza jedna z vizitiek mesta - Glory Square. Toto meno dostalo na počesť pamätníka, ktorý tu bol postavený v roku 1971 - 13-metrovej postavy pracovníka, ktorý na svojich mocných rukách drží krídla lietadla. V letnej sezóne sa námestie Glory Square mení na pešiu zónu. Poskytuje nádherný výhľad na Volgu.
Jeden z najstarších pivovarov, Zhigulevsky, sa nachádza v Samare. V roku 1881 ho dal postaviť rakúsky podnikateľ a zberateľ umenia Alfred von Wakano. V roku 1934 Anatas Mikojan, ľudový komisár potravinárskeho priemyslu, obdivoval miestny penový nápoj a nariadil, aby sa z tohto receptu vychádzalo v celej krajine. Postup jeho prípravy môžete sledovať, ak sa prihlásite na prehliadku továrne.
V úplnom centre Samary môžete vidieť kúsok Poľska. Nachádza sa tu poľský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v gotickom štýle. Volá sa poľsky, pretože začiatok jej histórie položila poľská katolícka komunita, ktorá kúpila pozemok a postavila na ňom drevený kostol. V roku 1902 bol kostol postavený z kameňa.
Podstata mesta nebude odhalená, pokiaľ sa nedozviete jeho mystickú históriu. Jedna z najneobvyklejších pamiatok Samary je spojená s legendou o „kamennej Zoyi“. Turistov stále láka jeden z domov v Samare, v ktorom sa na Silvestra v rokoch 1955 - 1956 chystala na oslavu sviatku továrenská robotníčka Zoya Karnaukhova. Dievča sa nemohlo dočkať svojho milovaného, a tak vzala do rúk ikonu Mikuláša Príjemného a povedala: „Keďže môj pán tam nie je, budem s ním tancovať.“Potom vraj skamenela a takto stála až do veľkonočných sviatkov.