Schengenské vízum je vízum vydané jednou z krajín, ktoré podpísali Schengenskú dohodu. V súčasnosti je znenie „podlieha schengenskému právu EÚ“trochu správnejšie, ale vo väčšine prípadov ľudia stále hovoria o dohode. Vznik schengenského víza priamo súvisí s pokrokom v práci na vykonávaní ustanovení Schengenskej dohody.
História Schengenskej dohody
Po druhej svetovej vojne si krajiny Európy uvedomili, aké dôležité by bolo vytvorenie Európskej hospodárskej únie, ktorá by umožnila rozvoj hospodárstva každej zo zúčastnených krajín bez rôznych prekážok. Na tento účel bolo založené Európske hospodárske spoločenstvo, ktorého hlavným cieľom bol pomenovanie spoločný trh pre predaj tovaru a služieb. Vytvorenie spoločnosti znamenalo, že sa budú časom vykonávať všetky kroky smerujúce k zavedeniu takzvaných štyroch slobôd pohybu: tovaru, služieb, kapitálu a ľudí.
Na tento účel sa prijali rôzne hospodárske opatrenia, z ktorých najvýznamnejšie bolo založenie colnej únie v roku 1958, pohyb osôb však zostal dlho zložitý. Občania európskych štátov nepotrebovali víza, ale prítomnosť pasovej kontroly prinútila ľudí vyrábať pasy a strácať čas prekračovaním hraníc.
Takto to pokračovalo až do 14. júna 1985, toho istého dňa, keď bola podpísaná Schengenská dohoda. Udalosť sa stala na lodi zvanej „princezná Marie-Astrid“v mieste, kde sa zbiehali hranice Francúzska, Nemecka (vtedajšieho NSR) a Luxemburska. Podpísali ju zástupcovia piatich krajín: Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka. Práve oni sa stali prvými stranami Schengenskej dohody. Samotný dokument dostal toto meno, pretože najbližšia dedina v mieste plavby plavidla sa volala Schengen.
Schengenská dohoda spočiatku znamenala, že pasová kontrola bude nahradená sledovaním vozidiel prechádzajúcich cez hranice, pri ktorých sa vyžadovalo spomalenie pri prechode cez kontrolné body. Napriek podpisu sa dohoda dlho neuplatňovala.
Uplatňovanie Schengenskej dohody
Podnet na konečné odstránenie hraníc dal vznik Európskej únie, ktorej všetci občania dostali právo na voľný pohyb v rámci svojich členských krajín. Vyvstala otázka úplného odstránenia vnútorných hraníc v EÚ. Dohovor o uplatňovaní Schengenskej dohody bol podpísaný až v roku 1990. Vtedy sa prijalo rozhodnutie o úplnom zrušení stálych hraničných kontrol, hoci selektívne kontroly sú stále prijateľné. Zároveň sa rozhodlo o zavedení schengenských víz, pretože mal vzniknúť jednotný vízový priestor.
Uplatnenie tohto rozhodnutia trvalo ďalších 5 rokov. Schengenská dohoda vstúpila do platnosti až 26. marca 1995, počas ktorých ju stihli podpísať Španielsko a Portugalsko.
Nahradenie Schengenskej dohody právnymi predpismi EÚ
1. mája 1999 bola Schengenská dohoda revidovaná a nahradená schengenskými právnymi predpismi EÚ. Do platnosti vstúpila takzvaná Amsterdamská zmluva, ku ktorej boli urobené určité zmeny a doplnenia. Podľa tejto dohody bolo vykonávanie Schengenskej dohody začlenené do právnych predpisov EÚ, a preto je ňou teraz nahradená samotná Schengenská dohoda.
Všetky nové členské štáty EÚ už nepodpisujú Schengenskú dohodu, zaväzujú sa však dodržiavať právne predpisy EÚ, ktoré zahŕňajú aj schengenské pravidlá.
